Lenže protesty ledva začali a dnešný titulok v denníku hlásil troch ranených policajtov v nemocnici. Fotografia ako protestujúci šplhajú na budovu Národnej rady Slovenskej republiky a na bránu Prezidentského paláca mi pripomenula tiež Gorily, konkrétne zvieratá žijúce kdesi v pralese.
To že je potrebné a nevyhnutné prešetrenie akýchkoľvek káuz , ktoré môžu poškodzovať život bežného občana našej krajiny, je nepochybné, ale hádzaním dlažobných kociek sa spravodlivosť nenastolí.
A preto si dávajme pozor sami na seba, lebo ovládať dav alebo byť ovládaný v dave, môže mať rovnako opojné účinky na náš úsudok, ako možnosť rozhodovať o miliardách.
A nech sa budeme pozerať z akéhokoľvek uhla na všetky tieto nespochybniteľné problémy našej spoločnosti, výsledok ostane vždy a navždy len jeden a tým je tá donekonečna opakovaná pravda, že začať musí každý od seba, len tak sa môže zmeniť spoločnosť. Ak môžeme niečo urobiť proti Gorile, tak je to to, že sa nikdy nepokúsime nikoho okrádať, klamať a keď na to príde čas toto isté „vierovyznanie“ predáme aj ďalej.
Takže protestujme, ale protestujme názormi, myšlienkami a hlavne sebou samým. Ak toto ovládne dav ,bude tu nádej na zmenu.
Celé by som to uzavrel slovami Leva Nikolajeviča Tolstoja z diela Anna Karenina:...“ale predovšetkým nemohol súhlasiť preto, že rovnako ako ľud nevedel a nemohol vedieť, na čom záleží všeobecné blaho, ale zároveň vedel s istotou, že tohto všeobecného blaha je možné dosiahnuť iba presným dodržiavaním zákonov dobra, ktorý je zrejmý každému človeku, a preto si nemohol priať boj a žiadať oň, nech už mal sledovať akékoľvek všeobecné záujmy....
